XXV. ročník ČACHTICKÝ POLMARATÓN dňa 23.8. 2014 – môj prvý „pólmaratónik“

Pôvodne som si mala svoj prvý polmaratón odbehnúť dňa 5.10. v Košiciach, ale ten osud sa už nemohol na to pozerať, ako sa neviem dočkať tohto významného dňa a tak zamiešal kartami. Synovec ma omylom miesto na štafetový polmaratón do Budapešti, ktorý sa koná 14.9. prihlásil na celý polmaratón. Najprv som z toho mala šoky, že veď ešte nie som pripravená na beh na 21 980 m, ale potom som to zobrala ako šťastie osudu a ešte som sa rýchlo prihlásila aj na Čachtický polmaratón – taký „skúšobný“.

            Vyrážame z Bratislavy smer Čachtice. V aute je samá „bratislavská bežecká elita“. V pohode si stíhame vyzdvihnúť štartovací balíček, prezliekam sa do bežeckého trička s potlačou XXV. ročník ČACHTICKÝ POLMARATÓN 2014 a môže sa ísť na štart.

            Čachtický „pospolitý ľud“ ma už pozná. Bola som tu aj minulý víkend a tiež v roku 2013 a 2012 na perfektnej akcii „Báthoryčkina kvapka krvi“. Fotografie ako ja a sestra odovzdávame krv sa objavili na všetkých internetových stránkach, ktoré informovali o tejto významnej akcii snáď aj preto, že sme obe boli „vo svadobnom“.  Na prvom ročníku bola vyhlásená súťaž o najbrutálnejšiu obeť Alžbety Báthory. Priazňou osudu sme to vyhrali my – ja a sestra dvojička,  ako „Siamské dvojčatá na svadobnej ceste, ich čokoládová labradorka-terapeutka Bria a bábätko.“ Mali sme na sebe „svadobné šaty“, závojček s dvomi červenými ružičkami, svadobnú kytičku – jemné konvalinky, bábo v perinke a samozrejme ako siamské dvojčatá sme boli „vtesnané“ do jedných svadobných šiat. Pri nás si cupkala naša čokoládová labradorka-terapeutka Brijka, ktorá tiež bola krásne svadobne odetá a zdobili ju aj červené ružičky. Organizátori povedali, že hneď ako nás zbadali, vedeli, že prvé miesto dajú nám. Ešte sme mali aj také menšie doplnky – klince v zakrvavených rukách … veď o Alžbete Báthory je známe, že obľubovala určité zábavky, o ktorých je hrôza písať. A takéto naše „svadobné“ fotky boli všade na internete, takže „pospolitý“ čachtický ľud nás pozná už z minulosti.

            Na štart sa postavilo 167 bežcov, ktorí mi, ako to už býva zvykom, odbehli hneď na začiatku a tak som si môj prvý polmaratón skoro celý odbehla úplne sama samučičká, ale bežalo sa mi neuveriteľne dobre. Štart bol na námestí cez Čachtické uličky do Višňového a Hrachovišta a cez lesné chodníčky. Po 10 km bola otočka – smer po tej istej trase, takže som znovu mala tú „výhodu“, že všetci bežci bežali oproti mne. Takúto atmosféru nemá šancu zažiť každý bežec – to je len pre tých „vyvolených“ ako som ja. Väčšina bežcov ma povzbudzovala a to je úplne fantastický pocit, ktorý zrýchľuje moje tempo. Medzi bežcami sa objavil aj taký zlatý malý havušo, tak sme sa na seba „pousmiali“ a to mi dodalo dobrú náladu. Samozrejme, že po pár minútach sa znovu ocitám sama v lesíčku a bežím si s nádejou, že nepoblúdim. Asi 5 km pred cieľom to začalo … najprv sa podozrivo zotmelo a už cítim kropaje dažďa na mojom country širáčiku – ešteže ho mám. A nasledoval lejačisko. Byť sama v lese s mobilom v ruke, keď hrozia hromy blesky nie je až taký dobrý pocit. Pribieham k skupinke organizátorov a jeden z nich vraví: „Vy ste tu boli aj minulý víkend a kúpali ste sa v pene …“  Teraz je hitom na diskotékach a všelijakých akciách „penová párty“, tak aj organizátori „Báthoryčkinej kvapky krvi“ – Čachtický ring nám ponúkli „kúpeľ v pene“.

            Už mám do cieľa menej ako 5 km, ale bežím si to v lejaku a v pätách mám „prenasledovateľa“. Moc do reči mi nie je, pretože ja keď bežím, tak absolútne neviem rozprávať, teda robí mi to problémy … Ale môj „prenasledovateľ“ občas prehodí takú duchaplnú hlášku ako napríklad: „Teraz príde najťažší úsek, veľké stúpanie …“ A každej kontrole oznamoval: „Môžete to už zbaliť, toto je posledná bežkyňa …“ A tak sa všetci „spoluorganizátori“ tešia môjmu príchodu, že už nemusia moknúť. A môj „prenasledovateľ“, ktorý má na starosti dohliadnuť na nás bežcov, teda na toho posledného aby sa niekde nestratil mi vraví: „Už máte do cieľa len 2 km, to zvládnete, ale poviem Vám pravdu, keď som Vás zbadal na štarte, tak som tomu veru moc neveril.“ No milé od neho, ale rozveselilo ma to a ešte som pridala „do kroku“. Celý čas sa mi bežalo veľmi dobre a bola som milo prekvapená, že nenastala žiadna kríza, ktorú „sľubujú“ rady z internetu – ako zvládnuť polmaratón. Ale pri mojom bežeckom tempe kríza ani nemôže nastať. Tá sa drží tých bežcov, čo kilometer bežia pod 4 minúty a prepnú svoje tempo a už je „omdlievanie“ na svete.

            Dobieham do cieľa. Nikto mi netlieska, nikto ma nečaká. Všetci sedia v teplúčku, jedia gulášik a zapíjajú ho pivom. Akurát organizátori stopnú môj čas a balia. Ja do nitky zmoknutá, ale mimoriadne šťastná, že som si odbehla môj prvý polmaratón idem pohľadať mojich bežcov, aby sme sa podelili o zážitky z tohto nádherného behu.

            Môj čas 2:43:06 mi zabezpečil 165-te miesto, za mnou už boli len dvaja diskvalifikovaní. A havuš, ktorý si tiež odbehol polmaratón sa volá Megy, je to „slečna“ – psia bežkyňa z rase Jack Russell Teriér a sú so svojim „parťákom“ Lackom Miščíkom zohraná bežecká dvojica a dobehli na 79-tom mieste. Pobehali naozaj náročné horské behy a zvláda aj 7-9 hodinové túre na Roháčoch – ako prezradil jej šťastný bežecký parťák.

Teraz už viem, že polmaratóny majú u mňa prednosť pred všetkými ostatnými behmi. Teším sa na môj druhý polmaratón, ktorý bude mojim prvým zahraničným dňa 14.9. do Budapešti, potom nasleduje 5.10. polmaratón v Košiciach a 11.10. Majcichovský Hamburger.

Najbližší víkend ma čaká 29.8. beh na 13 km v Dolných Orešanoch, kde som organizátorovi napísala, že sa prihlasujem, aby sa mi náhodou nestalo, že bude naplnená kapacita a nebudem môcť bežať, čo sa mi práve stalo, keď som sa chcela prihlásiť na Beh Pezinkom a nepomohli prosby ani plač a na beh ma nezaregistrovali.  A on mi odpísal: „Zdravím Vás pani Sonička, aj keby sa Vám štartové číslo neušlo, tak Vám ho vlastnoručne vyrobím, aj gulášu sa Vám ujde. Tešíme sa na Vás, Do videnia v piatok – Lapšanský Jaroslav“. Veľmi zlatý organizátor. Snáď pôjdem aj 31.8. na  Akvatlon do  Piešťan – beh 4,6 m a plávanie 900 m, chcela by som to skúsiť, hoci moje plávanie je ešte tisíc krát pomalšie ako beh. Tento beh organizuje nadšená Športová bežecká rodinka na „čele“ s Jozefom Drahovským. V tomto roku som si s nimi odbehla „Beh na Ahoj“ a „Beh okolo Marhátu“. A 1.9. ma čakajú Mraznické chodníčky v Častej na 8400 m.

Velikánske poďakovanie patrí organizátorom XXV. ročníka Čachtického polmaratónu. Perfektná organizácia, označenie trate, občerstvenie, tričko na pamiatku a to všetko len za 3 eurá. Ono sa to nezdá, ale keď beháme každý víkend, tak nám dobre padne, keď je štartovné minimálne.

Autorka: Soňa Macejáková

 

Na fotke: Soňa Macejáková s perfektnými super-bežcami, Peter Hudec, Blaženka Orošová, Palo Bukovac, Štefan Drotovan, Helenka Barančíková

Článok „BATHORYČKINA KVAPKA KRVI POHĽADOM OBETÍ TISÍC OČÍ“

http://www.folk.sk/?q=clanok/bathoryckina-kvapka-krvi-pohladom-obeti-tisic-oci

 

Celkové výsledky

1. Magyar Imrich, 840331, Marathon Bratislava –  1:16:20
2. Ilavský Miroslav, 870313, Dubnica nad Váhom – 1:16:39
3. Moravec Ján, 67,AO TJ Spartak Myjava – 1:18:11

Ženy bez rozdielu veku

1. Sebestian Sylvia, 720625, 5.plukŠU Žilina 1:29:37
2. Hudáková Jitka, 711010, Durikam Team 1:37:27
3. Bakalárová Veronika, 870215, Trenčín 1:38:25

Komentáre 1

  1. Pani Macejáková neviem či v Čachticiach majú polmaratón dĺžky 21 980m ale oficiálna dĺžka polmaratónu je 21 097,5 m. Prajem pekný deň. Nemček.

Zrušiť odpoveď

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.